Internet
Internet je fenoménom súčasnej doby. Internet - počítačová sieť, sieť sietí. internet zaznamenal veľký rozmach najmä po zavedení najnovšej internetovej služby World Wide Web. Celá táto obrovská sieť používa na komunikáciu jeden spoločný protokol (rodinu protokolov TCP/IP).
1.1.1 Vyhľadávanie a sťahovanie dát
Vyhľadávanie dát sa stalo jednou z najhlavnejších funkcií internetu. Výrazne tomu napomohol vyhľadávač Google, ktorý zmenil spôsob komunikácie. Pred rokom 2001 sa na internete vyhľadávala katalógovo (lexikografický spôsob). Heslá boli abecedne organizované v skupinách, po kliknutí na odkaz sa otvorila nová www stránka, kde boli odkazy, prípadne hľadané dáta. V súčasnosti stačí do formulára zadať požadované heslo, kľúčové slovo a výsledok máme do pár sekúnd pred sebou.
Sťahovanie je ďalšia dôležitá služba internetu. Najčastejšie sa sťahuje z internetu:
· Hudba
· Filmy
· Dokumenty - elektronické knihy, manuály, príručky,...
· Obrázky
· Hry
· Softvér
1.1.1.1 Spôsoby vyhľadávania
Existujú dva spôsoby vyhľadávania informácií:
- Katalógové - v súčasnosti existuje na známych portáloch (www.centrum.sk, www.seznam.cz,...)
- Hromadné (google, bing)
Katalógy internetu predstavujú hierarchicky, podľa kategórií a podkategórií, usporiadané zoznamy hypertextových odkazov na rôzne webové stránky. Ich veľká návštevnosť používateľmi internetu spôsobila to, že sa začali využívať aj na reklamné účely. Výhodou katalógov internetu je ich prehľadnosť a orientácia v nich, kde používateľ môže prechádzať štruktúrou kategórií a podkategóriach.
Vyhľadávacie stroje pozostávajú z troch hlavných častí. Prvou je tzv. pavúk (angl. spider), ktorý prechádza web stránkami, ktoré si "prečíta" a prechádza ich hyperlinkami na ďalšie stránky. Pavúky sa podobne ako kriminálnici opäť vracajú na miesta, ktoré predtým navštívili, pričom si pri svojej pravidelnej "obhliadke" zaznamenajú prípadné zmeny. Všetko čo pavúky nájdu sa zaznamená do druhej časti vyhľadávacieho stroja tzv. indexu. Index je ako veľká kniha obsahujúca informácie o zaznamenaných webových stránkach.
Treťou časťou je program vyhľadávacieho stroja (angl. search engine), ktorý prechádza indexom a hľadá a vyhodnocuje webové stránky vyhovujúce zadaným kľúčovým slovám. Okrem vyhľadávania webových stránok obsahujú aj vyhľadávanie obrázkov, pesničiek, príspevkov v diskusných skupinách atď. Hlavnou výhodou vyhľadávacích strojov v porovnaní s napr. katalógmi internetu je ich obrovská databáza indexovaných stránok.
1.1.1.2 Spôsoby sťahovania
Nakoľko sa sťahovanie z internetu stalo veľmi populárnym a sťahuje sa prakticky všetko, čo internet obsahuje, nastal problém s autorskými právami. Niektoré druhy softvéru, sú voľne dostupné , rovnako tak aj mnohé pdf dokumenty sú voľné na stiahnutie a čítanie (štúdium)... Čo však spôsobilo problém je licencovaný softvér, sťahovanie hudby a sťahovanie filmov. Nakoľko na Slovensku (ale aj inde na svete) je veľký hit mať niečo zadarmo, vznikali (ale ešte aj dnes vznikajú, aj keď nie už v takom množstve ako kedysi) rôzne typy serverov pre uzavreté skupiny, resp. registrovaných členov. Za členstvo sa, samozrejme, platí. Po zaplatení určitého poplatku, tak člen skupiny môže ukladať na server (upload), ako aj sťahovať do počítača (download) rôzne materiály. Nakoľko poplatok za registráciu je „symbolický“ a umožňuje (napr. počas nasledujúceho roka) viacnásobný upload/download, vznikajú týmto spôsobom pôvodným autorom škody gigantických rozmerov.
Medzi najznámejšie typy sťahovania:
· Torrenty -tento typ sťahovania vychádza z myšlienky, že ak chce pirát niečo (napr. softvér - úplná inštalácia aj s heslom) dať na internet (upload), tak si pomocou príslušného programu (utorrent, BitTorrent,...) rozdelí ho na menšie kúsky, ktoré samo o sebe nie sú schopné existovať a preto ich uloženie v počítači nie je trestné, pričom súbor s príslušnými inštrukciami k tomuto softvéru dám na internet . Jednotlivé časti sú rozhádzané po celom svete (toto zabezpečuje autor torrentu cez príslušný program, keď vytvára súbor inštrukcií). Následne si tieto inštrukcie stiahne niekto iný a cez príslušný program (utorrent, BitTorrent,...) si začne jednotlivé časti sťahovať. Ak existuje viacero ľudí, ktorí chcú sťahovať ten istý program , tak tento program umožňuje sledovať, kto má príslušné časti programu u seba, pričom hľadá (fyzicky) najbližších „kolegov“. Takto každý klient môže byť súčasne aj poskytovateľ torrentu - preto hovoríme o sieti typu peer-to-peer.
· Warez - na rozdiel od torrentov, warez je typ počítačového pirátstva, kde poskytovateľ dát uploaduje celú inštaláciu s heslom na jeden server v jednom, prípadne v malom počte (rádovo desať - dvadsať) súborov (väčšinou typu rar, ktorý umožňuje rozdeliť výsledný archív na viac menších súborov s vopred stanovenou veľkosťou súbora), ktoré sú uložené na serveri a sú prístupné iba registrovaným členom skupiny. Na tento účel slúžia rôzne aplikácie (dá sa samozrejme sťahovať aj cez www prehliadač) ako napríklad: jdownloader, orbit downloader,...
· Iné - Do tejto skupiny patria ostatné formy sťahovania. Na začiatku si užívateľ stiahne z internetu (napr. aj z oficiálnej stránky výrobcu) voľne dostupnú (napr. trial verziu) softvéru a potom sa pokúša k tomuto softvéru stiahnuť heslo(sériové číslo). Keď užívateľ internetu má šťastie, tak sa dá aj pomerne jednoduchou formou dostať sa k heslu (sériovému číslu) licencovanému softvéru napr. vytrvalým hľadaním cez www vyhľadávače (napr. crackdb.com, astalavista.com), ale aj napr. cez youtube.com, kde pirát dá video, na ktorom vidno, ako (napr. v poznámkovom bloku) je napísané sériové číslo softvéru. Niekedy však treba namiesto hotového sériového čísla (hesla) hľadať program (key generator, cracker), aby toto heslo vygenerovali „na mieru“, resp. aby „crackli“ príslušný program. Cracknutie programu môže mať rôzne formy, napr. modifikácia základného súbora aplikácie, ktorý overuje platnosť licencie tak, aby používanie programu bolo neobmedzené ako funkčne, tak aj časovo; rovnako to môže byť aj skopírovaním požadovanej knižnice (dll súbor), prepísaním dll súbora, a pod.
1.1.1.3 Voľne dostupné sťahovanie
Existuje ešte jedna dôležitá skupina dát (ako softvér, tak aj pdf, hudba, filmy...), ktorá sa môže bez obmedzenia licenciami používať a sťahovať z internetu. Tieto dáta sú označené ako freeware, free, GPL , GNU/GPL,... Riziko tohto typu softvéru je v tom, že je umiestnený väčšinou na portáloch (serveroch), ktoré do inštalácie príslušného programu vkladajú aj parazitné aplikácie, ktoré si bežný užívateľ nainštaluje, v domnienke, že sú potrebné ako podpora na plnú funkčnosť programu, pričom v podstatnej miere tento softvér označujú antivírusové firmy pojmom Trójsky kôň (prípadne malware, spyware,...). V prípade, že používateľ internetu má dobre nastavený antivírus, tak v prípade hrozby infiltráciou počítača nežiaducim softvérom, tento antivírus upozorní na infiltráciu a ukladanie podozrivého programu zablokuje.
Ďalšou veľmi populárnou službou internetu je poskytovanie sociálnych sietí. Ide vlastne o aplikáciu, ktorá funguje na protokole http, resp. https[1], pričom cieľom tejto aplikácie je „spájanie“ ľudí. Registrovaní užívatelia si medzi sebou vymieňajú fotografie, píšu rôzne odkazy, vytvárajú si vlastné skupiny pridávaním do kontaktov,... Medzi najznámejšie sociálne siete patrí: facebook.com, pokec.sk, twitter, skype,...
Jedným z najväčších omylov na sociálnych sieťach je zverejňovať o sebe príliš mnoho informácií. Používanie skutočného mena, zverejňovanie fotografií, adresa bydliska alebo školy, môže viesť až k obťažovaniu alebo útoku aj v reálnom svete. Úplne bežné je na internete zverejňovať fotografie seba a svojich kamarátov. Mnohí ľudia na sociálnych sieťach uvádzajú, že sa balia na dovolenku, čakajú na lietadlo, prileteli do slnečnej destinácie, ako budú tráviť víkend, prázdniny, atď., čo je ideálnou informáciou pre zlodeja, ktorý môže vykradnúť opustený dom či byt. Deti sú o sebe schopné prezradiť na internete všetko. To často zneužívajú zločinci, ktorí si hľadajú mladých kamarátov pod falošnou identitou. Tú často využívajú aj pedofili, ktorí sa tvária ako rovesníci svojej obete a tak si získajú dôveru naivných detí, ktoré si neuvedomujú riziko.
1.1.1.4 Diskusné fóra
Špeciálnym prípadom sociálnych sietí sú diskusné fóra. Ide o taký typ aplikácie, ktorá je vytvorená za účelom vzájomnej výmeny informácií (skúseností) pri riešení určitého typu problémov (napr. riešenie domácej úlohy, pomoc pri oprave počítača ...), miesto pre váš názor, postoj, komentár, inzerát.
1.1.3 Riziká zdieľania dát na internete
Ako už bolo spomenuté, jedným z rizík zdieľania dát na internete je šírenie vírusov. Na účinnú ochranu pred infiltráciou je mať kvalitný antivírus a dobre nastavený firewall. V počítačových sieťach je firewall samostatný server, ktorý je zapojený medzi lokálnu sieť (súkromná) a verejnú sieť (internet) prostredníctvom sieťového kábla. Jeho úlohou je prostredníctvom protokolu TCP/IP sledovať sieťovú komunikáciu a prepúšťať len také typy dát, ktoré počítače zo súkromnej siete požadovali. Súčasné operačné systémy Windows (verzie XP, Vista, 7 a aj 8) už majú ako svoju súčasť aj Windows Firewall (ak chce používateľ pracovať s nejakou „neštandardnou“ aplikáciou, ktorá využíva počítačovú sieť, tak je povinný túto aplikáciu vo firewalle povoliť, resp. definovať pravidlá komunikácie s touto aplikáciou). Následne tieto dáta skontroluje príslušný antivírus. Na svete existuje veľmi veľké množstvo antivírusov, medzi najznámejšie patria: AVG, NOD, Kasperski, McAfee,...
Iným typom rizika zdieľania dát na internete je, že po hackerskom útoku na server poskytovateľa služby sa dáta môžu dostať do nesprávnych rúk a môžu byť použité na kriminálne účely (rôzne formy podvodu, krádeže peňazí z bankových účtov, zmena identity,...). Väčšina používateľov internetu - hlavne sociálnych sietí si neuvedomuje veľkosť rizika, ktoré podstupujú pri zdieľaní a zverejňovaní dát. Riziko rastie so zverejňovaním osobných údajov, fotografií, zdôverovaním sa o svojich problémoch a súkromnom živote.
1.1.4 Zverejňovanie dát na internete
Nakoľko všetko, čo sa nachádza na internete je verejne prístupné, je dôležité aby údaje na internete spĺňali požiadavky autorského zákona. Aj keď sa to vo www prehliadači nezobrazuje, prevádzkovatelia verejných portálov (serverov) vedia určiť, z akej IP adresy boli dáta uploadované a teda aj vystopovať pôvodcu. Za porušenie autorského zákona v súdnom konaní môže byť udelený trest odňatia slobody od 3 do výšky 10 rokov (podľa rozsahu škody). Existuje viacero druhov licencií, ktoré definujú podmienky, za akých sa môžu údaje (softvér) zverejňovať na internete, resp. používať.
Medzi najznámejšie druhy licencií patria:
· Trial - časovo obmedzená, inak plne funkčná verzia programu. Táto forma licencie - veľmi populárna. Po uplynutí stanoveného času na vyskúšanie programu, sa program zablokuje - napr. nedá sa spustiť, alebo spustiť sa dá a nedajú sa ukladať dáta,...
· Shareware - funkčne obmedzená, pričom časovo je neobmedzená. Nakoľko sa používatelia uskromnili a nechýbajú im niektoré funkcie, od tejto formy licencie sa upúšťa a vývojári prechádzajú na trial licenciu.
· Freeware - voľne dostupný softvér, pričom len binárna verzia. Zdrojové kódy sa zverejňujú za poplatok. V poslednom čase vývojári začali vytvárať softvér tak, že na trh uvádzajú aj voľne dostupné „light“ verzie hlavných programov, ktoré vyvíjajú, nakoľko prišli k záveru, že nad počítačovým pirátstvom sa zvíťaziť nedá. Light verzia obsahuje obmedzené funkcie pôvodného programu (väčšinou iba základné funkcie), čím donútia používateľa, ak chce používať rozšírené funkcie, aby si príslušné funkcie dokúpil, tj. aby si kúpil riadnu, pôvodnú verziu programu.
· Free - toto je najslobodnejšia forma licencie, nakoľko voľne dostupné sú zdrojové kódy programu, pričom niektoré aplikácie majú aj binárnu formu (nie je to podmienka).
· GNU/GPL - je to jedna z možností Free licencie, pričom sa najviac „preslávila“ distribúciou operačného systému Linux. Existujú aj iné formy tejto licencie - Mozilla Public Licence (MPL), Apache Licence, ...
1.1.5 Zdieľanie súborov na internete
Na internet sa vďaka zvyšujúcej rýchlosti tlačí stále väčší objem dát, a tak sa upload serverom darí ako nikdy predtým. Odoslanie súboru niekde na vzdialený server, odkiaľ si ho kedykoľvek v prípade potreby môžeme bezplatne vyzdvihnúť vy alebo ktokoľvek, komu umožníme prístup. Na tento účel existuje dnes už skutočne ťažko spočítateľné množstvo upload-serverov.
A ako tieto servery fungujú? Po načítaní klasickej webovskej stránky kliknutím na vyhľadanie súboru, ktorý chceme z disku odoslať a potvrdíme ho. Súbor sa začne odosielať, a keď prejde na druhú stranu, zobrazia sa vám dva webové odkazy (linky) – jeden pre download a druhý na zmazanie súboru zo servera. Ten prvý spomínaný link stačí e-mailom alebo iným spôsobom (chat, SMS) odoslať inej osobe a tá si potom môže súbor veľmi jednoducho stiahnuť. Po ukončení sťahovania môžeme/nemusíme súbor zo servera odstrániť.
V obrovskom množstve serverov pre upload je jednoznačne najpoužívanejším RapidShare. A prečo je tento server najpoužívanejší ? Snáď aj preto, že bol jedným z prvých, ponúka uloženie súboru na dlhší čas (RapidShare teraz uskladňuje súbor 90 dní po poslednom downloade), má jednu z najlepších ochrán a ponúka neuveriteľných vyše 3,5 Petabajtov priestoru (3,5 milióna gigabajtov) s prenosovou rýchlosťou 140 gigabitov za sekundu.
1.1.6 Ochrana pred zneužitím osobných údajov
Medzi základné pravidlá zverejňovania dát na internete platí, že osobné údaje sa nezverejňujú! Kontaktné údaje sa prezrádzajú len ľuďom, ku ktorým máme dôveru. Vedieť si dobre zvážiť, čo zverejniť vo svojom profile. Starostlivo si chrániť svoju emailovú adresu, svoju identitu, svoje súkromie. Zverejňované prílohy, dokumenty, fotografie zabezpečiť proti neoprávnenému použitiu nastavením príslušnými prístupovými právami (obmedzeniami).
Rovnako tiež platí, že osobné údaje sa nepoužívajú ako heslá na prístup do aplikácií! Ruku na srdce, kto z nás má heslo, ktoré zodpovedá podmienkam na tvorbu hesla? Týmito podmienkami sú:
· Nepoužívame osobné údaje.
· Pravidelná obmena hesla.
· Minimálna dĺžka hesla - 8 znakov.
· Nepoužívame zmysluplné slová.
· Používame interpunkčné znamienka, číslice.